Dopravné právo

Dopravné právo upravuje vzťahy medzi dopravcom a prepravcom. V praxi sú však práve tieto dva pojmy veľmi často zamieňané. Preprava nie je to isté čo doprava a prepravca nie je to isté čo dopravca.

Prepravca je spoločné pomenovanie pre odosielateľa a príjemcu a preprava je tak súhrn všetkých činností, ktoré sú spojené s premiestnením tovaru z miesta odoslania do miesta príjmu (balenie, skladovanie, nakládka, vykládka atď.). Súčasťou procesu prepravy tovaru je aj doprava, ktorá predstavuje iba fyzický pohyb predmetu prepravy pomocou dopravného prostriedku po dopravnej ceste a dopravcom je tak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vlastní alebo prevádzkuje dopravný prostriedok.

Dopravné právo je možné členiť na medzinárodné a vnútroštátne dopravné právo. Zatiaľ čo medzinárodné dopravné právo sa riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami a dohovormi, vnútroštátne dopravné právo podlieha právnym normám Slovenskej republiky (najmä zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

Medzi najčastejšie prípady, ktoré spadajú do oblasti dopravného práva patrí:

  • strata alebo poškodenie prepravovaného tovaru
  • spory o náhradu škody spôsobenej počas prepravy
  • porušenie zmluvných podmienok v zmluve o preprave

Pri preprave nebezpečných vecí alebo nebezpečného tovaru rieši dopravné právo najmä:

  • účasť fyzickej alebo právnickej osoby na preprave
  • povinnosti jednotlivých účastníkov prepravy vyplývajúce z medzinárodných dohôd a dohovorov